matka paranoia

 Vyhovuje mi to a nebotrebujem na tejto situácií nič meniť. Nepotrebujem každé ráno zdravit svojich kolegov, nepotrebujem celý deň počúvať ich trapné vtipy alebo povrchné novinky s ich súkromia, nepotrebujem s nikím preberať svoje pocity a rozhodnutia, nepotrebujem s nikím zdielať svoju budúcnosť... potrebujem len aby ma nechala, aby ma nekŕmila svojim jedovatým mliekov, potrebujem aby mi dala pokoj...MATKA PARANOIA.
 Bolo to tak vždy, chodili sme spolu po uliciach tohto velkého šedého mesta, kontrovali sme svoje pohyby a mimiku našich tvári, nechceli sme pútať pozornosť, nechceli sme aby si nás niekto všimol alebo oslovil, boli sme to iba mi, ja a ona. Boli dni keď ma opustila, nechala ma s mojimi kamarátmi alebo priatelkami, bol som volný a mohol som sa uvolniť, mohol som pozorovať svoju osobnosť a rozhodovať sa sám za seba, komunikovať s ľudmi, chodiť na nákupy alebo len tak do prírody, žiť tak ako každý iný.Ale tie dni sú už preč už viem že to bola iba ilúzia, jej rozmar a potecha nejaká nedefinovaná rozkoš ktorá tvorila jej podstatu. Teraz už viem že bola so mnou od počiatku, sprevádzala ma v detstve, robila si žarty počas mojej mladosti, spútala ma v mojej dospelosti, tvorila ilúzie mojej staroby a teraz čaká na moju smrť. Ona je moja matka, matka paranoia a ja som jej syn, volajte ma STRACH.