reklama

Krátky report s pekla

...tá speváčka je naozaj podmanivá. Túto krásku môžte vidieť iba v klube OutDoor na severe Berlína. Tá osobitá atmosfera 60 rokov z nej priam vyžaruje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 Spieva ako bohyňa, je to stelesnená elegancia. Som tu iba kvôli nej, v tento večer ma zaujíma iba ona, každý jej pohyb, jej pery formujúce príbeh ktorý nie je v tento moment podstatný, vnímam jej tvár zvýraznenú tými mahagonovými závesmi v pozadí, "sú tu už celé roky" ...je to úžasné ...naozaj úžasné... tak ako vždy sedím pri bare, na svojom oblubenom mieste vedla košíka s ovocím, (mám rád vonu pomarančovej kory ktorá dotvára atmosféru tohto večera) a nespúšťam ju z očí...všetko je dokonalé...viem že na mňa myslí a za okamžik mi venuje krátky pohlad ktorý bude pre mna signálom jej lásky...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

...myslím že je to to najlepšie čo som mohol spraviť pred svojím odchodom.
 Za pár hodím odlietam do Afganistánu, myslím že teraz už nemusím mať obavy...

Vojsko má určite celé mesto pod kontrolou a počas týždna sa mi nemože nič stať, stačí napísať krátku reportáž pre mojho šefredaktora o skvelom vývoji situácie a som doma. Opať si dám dobrú večeru a pohar vína s priateľmi, poprechádzam sa po parku s mojou manželkov a budem zaspávať spolu s mojími detmi. Tento večer bude mojím majákom, mojou spomienkou na 7 dní bez rodiny. Iba 7 dní, nič sa mi nemôže stať....

 ou ou ou, nie nie prosím nerobte to, ja Vám vobec nerozumiem, neviem čo hovoríte, nie povedzte mu nech to nerobí, nie nie, prosím nechajte ma ísť, ja Vám nerozumiem....prosím.... nič som nespravil...au...
 Ostala mi malá ceruzka a poznámkový blok ktorý som dostal od svojej dcéry. Moc si toho nepamatám. Boli sme tu štvrtý den a náš fotograf Bjorn nás vytiahol na neskorý obed do malej rodinnej rštaurácie na okraji mesta. Boli sme traja, ja Ulf Rutz (novinár), Bjorn Grafen (fotograf) a Aik Salamhad (šofér a tlmočník). Myslím že sme boli asi tak 23 kilometrov od našej centrály, hlavného novinárskeho stanu BBC, CNN a ostatných medií ktoré sledujú postup Americkej armády v Afganistáne. Spomínam si,že na ulici bolo celkom rušno ked zrazu s pravej strany vletela do nášho auta spŕška kameňov,...jeden s nic ma určite zasiahol , preto tá krvavá rana pri uchu a bolesť hlavy. Neviem kde som, ležím v tmavej miestnosti spolu s náším šoférom, kde je Bjorn neviem. Podla Aika nás uniesli povstalci ktorý chcú týmto spôsobom dosiahnuť rešpekt medzi ostatnými skupinami a určite budú vydierať vládu mojej krajiny. Toto je mi však jedno, chcem aby ma pustili, chcem iba objať svoju rodinu....
 Neviem kolko je hodín ale myslím že je neskorý večer. Pred okamihom sa otvorili dvere, stáli v nich traja zamaskovaný muži ktorý nám priniesli jedlo. Kúsok chleba, pohár vody a pól pomaranča pre každého (mám rád vôňu pomarančovej kory, je plná spomienok). Za okamžik vsotili do miestnosti Bjorna, bol celý krvavý a mimoriaden vystrašený, dlhú chvilu nám trvalo upokojiť ho a presvedčiť aby nám rozprával čo sa stalo. Mučili ho, pýtali sa otázky ktorým nerozumel a dostával rany za to že nepoznal ich jazyk, všetko si nahrávali na videokameru.
 Sú to už dva dni v tomto zajatí ale nič sa nedeje, stále čakáme, sedíme, modlíme sa a plačeme v tejto miestnosti, nie sme hrdinovia a máme strach, vieme čo sa deje a čo nás čaká. Len nech to nevidia moje deti, moja žena, moji známi, nech to nevidí nikto, nech sa to nestane...prosím nech sa to nestane.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Volám sa Bjorn Grafen a som jediný ktorý prežil. Našli ma ležať na zaprášenej ceste pri malej dedine. Bol som dehidrovaný a v šoku. Cestu do nemocnice ani prvé dni rehabilitácie si nepamatám. Pamatám si však čo sa stalo. Počuli sme kroky, vela krokov a potom sa otvorili dvere. Do vnútra vbehlo asi 5 povstalcom, jeden s nich sa dokonca pošmikol na našich výkaloch a zvratkoch. Všetci kričali a náš tlmočník iba ustrašene prekladal slová ako trpieť, bolesť, chyba,....SMRŤ. Po tomto slove sme s Ulfom zostali v šoku a iba zarazene sedeli v rohu, jediný Aik sa vzmohol na odpor...zastrelili ho.

 Vliekli nás dlhov chodbou do miestnosti kde ma po prvý raz mučili, tá istá videokamera, tie isté zástayi a nápisy na stenách, ten zápach skazeného jedla. Donutili nás klaknúť si. Jeden s povstalcov začal zlovestne kričať a nadávať do kamery, všetci boli ozbrojený a s ich hlasov som cítil radosť. Vytiahli mačety, niekto s nich chytil Ulfa za vlasy a sekol, raz dva, rez, druhý sek...Ulfove torzo bez hlavy padlo na zem, krvácať začalo až za malý okamžik. Citil som svoje výkali stekajúce po mojích stehnách. Omdlel som...
 ...a potom ma našli...neviem prečo som prežil, nebol to hrdinský útek ani nečakaná záchrana. Omdlel som a som živý. V nemocnici mi povedali že vláda ani novinári nevedia o žiadnych nahrávkach, nikto nič nevidel a iba pár ludí tuší čo sa stalo. Iba ja každý večer počujem tie kroky a vídim mrtvolu mojho kamaráta a kolegu. Vidím jeho hlavu bez tela, jeho oči bez života, každú noc. Iba Ja som videl toto peklo. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Teraz sedím v metre a mierim na sever Berlína, v ruke drží maly zápisník a riadim sa jeho inštrukciami. Mierim du Klubu OutDoor. Musím si pozrieť vystúpenie jednej speváčky. Vraj je naozaj krásna. Musím si pozrieť jej vystúpenie a potom jej dať tento zápisník, dokaz toho že jej manžel je mrtvy.

...myslím že je to to najlepšie čo možem spravit pred svojím odchodom. Za pár hodín spácham samovraždu, myslím že teraz už nemusím mať obavy.
 

juraj cíbik

juraj cíbik

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

the fish, the not Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu